Jóga

Joga (sanskrt: योग, IAST: yóga, IPA: [joːgə], zo sanskrtu „zapriahnutie/pripojenie (duše k bohu)“) je filozoficko-náboženský smer a meditačná prax a teória, pochádzajúca zo starovekej a stredovekej Indie. Je to jedna zo šiestich ortodoxných indických filozofických škôl (daršana). Hlavné poučky sú sformulované v spise Jóga-sútry.

Praktiky jogy používa aj budhizmus a džinizmus. Na západe mnohí ľudia pod pojmom joga chápu len telesné cviky, tzv. asany, vedúce okrem iného k prečisteniu mysle.

Cieľ

Základným cieľom jogy je - podobne ako pri veľmi podobnej filozofii sankhja, ktorá je však na rozdiel od jogy ateistická - oslobodenie duše od hmoty (telesnosti), aby sa duša priviedla do stavu čistého vedomia (čiže - ako sám názov naznačuje - získanie jednoty alebo stotožnenia s božskou či spirituálnou podstatou). Prostriedkom k tomuto cieľu je sebaovládanie a sebazdokonaľovanie ľudskej psychiky a psychofyziológie (meditácia, askéza a isté telesné cvičenia).

Dejiny

Vek jogy je neistý. Prvýkrát sa spomína v stredných upanišadách(diela komentujúce a vysvetlujúce védy). To znamená, že teoretické a filozofické základy jogy sú vo védach, najstarších indických svätých spisoch z doby okolo 3500 pred Kr..

Európania sa o joge dozvedeli v čase, keď Angličania a Francúzi kolonizovali Indiu.

Osem stupňov

Jogíni začínajú so školením koncentrácie na určitý predmet, aby získali kontrolu nad činnosťou zmyslov a nevedomia. Potom nasleduje osem stupňov (Pataňdžaliho systém):

1. jama (sebaovládanie), čiže dodržiavanie určitých prikázaní, napr. cudnosť, nezraňovania (ahimsa), pravdivosť
2. nijama (observancia), čiže dodržiavanie predpisov čistoty
3. asana (sedenie), čiže rôzne pózy tela
4. pranajama (ovládanie dýchania)
5. pratjahara (odtiahnutie zmyslových orgánov od ich objektov)
6. dharana (držanie), čiže koncentrácia
7. dhjana (meditácia)
8. sámadhí (maximálne pohrúženie) - toto je cieľ všetkých jóg

Druhy jogy

Podľa druhu človeka hľadajúceho boha existujú viaceré spôsoby/cesty/oblasti jogy, najmä:

• karmajoga (joga nesebeckého konania) - cesta milosrdenstva a dobrých skutkov
• bhaktijoga (joga oddanej lásky k bohu) - cesta lásky obsahujúca oddanosť človeku a ostatným živým tvorom ako smerovanie k Bohu
• krijajoga (joga činu) - cesta pre tých, ktorých priťahujú rituály a náboženská poslušnosť
• džnánajoga (joga intelektuálneho poznania) - táto joga je intelektuálna cesta a preto vyžaduje pochopenie Véd a upanišád.
• sahadža joga (joga spontánnej sebarealizácia)
• marmajoga (joga spojenia biologických rytmov) - v tejto joge sa technicky presne zaujaté pózy vnímajú ako test, pri ktorom dávam svojmu telu šancu sa so mnou rozprávať a pri ktorom si teda stále znova dávam a zodpovedám otázku o zmysle života; predpokladom je pravidelné poddanie sa najhlbším želaniam srdca
• dhanajoga - mentálne meditačné cvičenie
• lajajoga - pokúša sa aktivovať čakry spievaním a recitovaním mantier
• mantrajoga - podobne ako predchádzajúca aktivuje vyššie telo prostredníctvom vibrácií spevu a mantry
• hathajoga (joga duševnej a telesnej harmonizácie; telesná joga) - táto forma je najrozšírenejšia na západe (Európa/USA) a slúži tam najmä na zlepšenie telesného zdravia; je známa najmä prostredníctvom asany - fyzických cvičení pútajúcich telo k mysli; cieľom je uviesť protikladné sily organizmu do súladu; uplatňuje sa zásada, že sa telo najprv musí zbaviť porúch získaných nesprávnou životosprávou a povrchným dýchaním. Hathajoga disponuje najlepšie prepracovanými cvičebnými zostavami, ktoré prostredníctvom statodynamických činností ovplyvňujú nielen pohybový systém, ale tiež vnútorné orgány a centrálny nervový systém.^[1]
• kundalinijoga (joga na spôsobenie stúpania sily kundalini v tele) - toto je cesta pre tých, ktorí sú takí netrpezliví dosiahnuť sámadhí, že pre to ochotne riskujú zničenie svojho fyzického tela; používajú ju mnohí tantristi; dnešným predstaviteľom je jogín Bhadžan
• rádžajoga (k oslobodeniu vedúca joga celistvosti; kráľovská joga) - zhŕňa všetky menované jogy pri hľadaní osvietenia

Ďalej existuje tibetská liečivá joga Kum nje.

Najčastejšie formy na západe (Európa a Spojené štáty) sú hathajoga, marmajoga a kundalinijoga.

Cvičenia

Cvičenia jogy v zásade majú celostný prístup, ktorý má dostať telo, ducha a dušu súčasne do súladu. Na typickej vyučovacej hodine sa na tento účel používajú krije (rad cvičení) so statickými i dynamickými asanami, ďalej fáza hlbokého uvoľnenia, ako aj meditácia.

Napr. v kundalinijoge sa energia kundalini stimuluje kombináciou póz tela, pohybov, vnútorných koncentračných bodov, dýchania, použitím mantier (meditačných slov) a mudier (gést rúk) tak, aby začala prúdiť cez čakry (energetické centrá).